Slovenský horolezecký spolok JAMES
vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock rocket   
grivel
sirjoseph
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    infocentrum    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    mapa stránky  
 index  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Utorok 29.09.2020   english version
 Tatranský sever
06.02.2020 14:00 | 1841x | komentár: 6x
  

Táto zima nie je moc štedrá na sneh a mráz, ale zato podmienky na lezenie v niektorých tatranských stenách sú skoro legendárne a tak by bola škoda ich nevyužiť. Po prvej perióde sneženia, následne veľkého oteplenia a neskôr náhleho ochladenia sme s Ondrom (Ondrej Húserka) usúdili, že na severe Tatier by mohlo byť konečne tvrdo a teda aj dobre na lezenie?!


Kačací Mních a cesta Komín 100.

Po nekonečnom nástupe Bielovodskou dolinou konečne stojíme pod severnou stenou Kačacieho Mnícha. Podmienka vyzerá viac ako dobrá! Ráno o siedmej nastupujeme do cesty „Komín 100“ (V A2) od Andreja Belicu, ktorá má od roku 1977 pravdepodobne iba dve opakovania! Prvé tri dĺžky
boli ako za odmenu, plné premrznutej a ľadom zaliatej trávy, alpského firnu a krásneho mixového lezenia. V štvrtej dĺžke sme už začínali tušiť veľkú zmenu, ktorá prišla ako rana z neba a zrazu som liezol v totálne rozlámanej skale, v ktorej bol problém nájsť nejaké pevné miesto na zaistenie a hlavne nezhodiť loker na ističa! Piata dĺžka bola najťažšia a najhoršia. Tam už sa lietalo aj s veľkými blokmi skál! Asi sme mali viac šťastia ako rozumu a tak po
dvojhodinovom boji o AF pokračujeme ďalšou totálne zhnitou dĺžkou na hranu steny. Za hranou sme si poriadne oddýchli, že sme z toho ohavného komína konečne a ďalšie tri ľahké dĺžky na vrchol sme si neskutočne užívali. O pol piatej večer sedíme spokojní na vrchole Kačacieho Mnícha, pijeme čaj a riešime kade dole...

 
Alpský firn v spodnej časti steny. / Začína komín a končí sranda.
 
Kľúčová dlžka. / Posledná dĺžka v komíne.
 
Komín 100. / Na vrchole Kačacieho Mnícha.

Sedieť doma a myslieť na tie dokonalé lezecké podmienky v Tatrách som vydržal iba týždeň! Tentoraz som však mal problém s parťákom, pretože Ondro liezol v Chamonix a zohnať niekoho na zimné lezenie je celkom problém. Po nekonečných telefonátoch a smskách mi konečne prišla na messenger správa od Jenkysa (Petr Jenka), že OK beriem dovolenku a môžeme vyraziť!
Pri šliapaní do Západnej Železnej brány a zostupe pod SV stenu Rumanovho štítu som mal trochu obavu, či podmienka vydržala, ale pri zaseknutí cepínu do prvého trsu trávy sa moje pochybnosti rozplynuli. S heslom Ferda mravca „S minimální výbavou, putujem za zábavou...“


Rumanov štít a cesta Kopold - Krasňanský.

sme vyrazili v ústrety novému dobrodružstvu. Hneď na úvod nás čakali tri svižné dĺžky z cesty „Bakoš – Petrík“ v dosť suchom komíne, ktoré vyústili do prvého snežného poľa, ktorým sme sa dostali pod nami vybratý variant „Kopold – Krasňanský“ za M6. Nádherná kolmá stena s logickou líniou a parádnou skalou! Kľúčová dĺžka bola dobre zaistiteľná a tak krásna, že som o nej básnil až do večera, aká to bola pecka. Na hrane sme sa napojili do cesty
„Pravý pilier“ a pokračovali ďalej ľahkými mixami s alpským firnom až pod vrcholovú stenu kam sme doliezli o pol štvrtej podvečer. Hodina svetla bola dosť málo na to, aby sme to stihli na vrchol, a tak sme využili luxusnú snehovú plošinu, vyhrabali miesto na stan a zabivakovali. Ako otec dvoch malých detí, ktoré sú schopné o siedmej ráno po mne skákať a dožadovať si pozornosť som pri večernom nadstavovaní budíka, ktorý mi hlásil, že sa zapne až za 10,5 hodiny zajasal a s lišiackym úsmevom na tvári zaspal...
Ráno ma zobudil vietor a zima! Vonku bola hmla, vlhko, vietor lomcoval stanom a nacucaný spacák od vydýchaného kondenzu už moc nehrial. Telo sa tvárilo celkom použito ale vrcholová časť steny nad nami nám dávala tušiť, že sa ešte riadne rozhýbeme a zahrejeme. Tri ťažké dĺžky do sedla v zlom počasí a sypúcim sa snehom z hora nás riadne vyškolili a môžem v kľude konštatovať, že boli určite kľúčové! Na hrebeni za hranou fučalo tak silno, že
kým za mnou Jenkys doliezol, bol som zmrznutý na kosť, a o nejakom vrchole som ani nerozmýšľal. Začali sme zostupovať dole do Rumanovej doliny, ale asi po päťdesiatich metroch sme obidvaja zastali, pozreli sa na seba a bolo nám jasné, že bez vrcholu dole nejdeme! Z juhu fučalo menej a tak sme našli jednoduchú cestu po snehovej rampe, ktorou sme sa dostali až na samotný vrchol Rumanovho štítu...

Ján Smoleň (TILAK, TENDON, SCARPA, CLIMBING TECHNOLOGY, ALPSPORT)

 
Nástupová spodná časť steny. / Prostredná časť steny a variant Kopold - Krasňanský.
 
Naliezame do vrcholovej steny. / Ťažké mixové lezenie vo vrcholovej stene.
 
Posledná dĺžka do sedla. / Na vrchole Rumaňáku.




Vlado Linek © 1999 - 2020 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  27572738